Život Prešova
online
online
Chorvátsko verí, že vstup do EÚ pomôže realitnému trhu a ekonomike
20.06.2013 Celý región
Záhreb 20. júna (TASR) - Chorvátsko už o niekoľko dní, 1. júla 2013, vstúpi do Európskej únie (EÚ). Balkánska krajina, pre ktorú je turizmus kľúčovým odvetvím hospodárstva, dúfa, že členstvo v bloku jej pomôže prilákať nových návštevníkov a zvýšiť príjmy z cestovného ruchu z vlaňajších zhruba 6,8 miliardy eur, konštatuje agentúra Bloomberg.
Jednou z možností, ako dosiahnuť, aby sa cudzinci zdržali v Chorvátsku dlhšie než jeden týždeň a utratili tam viac peňazí, je predaj nehnuteľností, a to najmä na atraktívnom pobreží Jadranského mora.
Ekonómovia očakávajú, že predaj domov a dovolenkových apartmánov pomôže ekonomike. Na ilustráciu, objem hypotekárnych úverov v Chorvátsku sa vlani znížil medziročne o 2,7 %. Vláda v Záhrebe dúfa, že vstup do únie otvorí krajine nové možnosti a prinesie oživenie hospodárstva, ktoré sa už štyri roky zmieta v recesii a za takmer 20 rokov od skončenia občianskej vojny na Balkáne, ktorá viedla k rozpadu bývalej Juhoslávie, nedosiahlo výraznejší rast.
Predaj nehnuteľností v obľúbených turistických regiónoch na jadranskom pobreží, ako sú Istria a Dubrovník, minulý rok vzrástol v priemere o 10,8 %, zatiaľ čo celkový predaj domov v Chorvátsku sa prepadol o 20 %. Banky, vrátane rakúskej Erste Group, ktorá patrí medzi najväčších poskytovateľov úverov v krajine, preto vidia vo vstupe Chorvátska do EÚ veľkú šancu napriek tomu, že celkový objem úverov v krajine sa znižuje.
Záhreb zmierňuje reštrikcie pre predaj nehnuteľností
"Pre kupcov zo zahraničia je z psychologického hľadiska veľmi dôležité, že ich prázdninový dom sa nachádza v EÚ," pripomenul Patrick Franolic, šéf chorvátskej pobočky konzultačnej spoločnosti Spiller Farmer.
Chorvátsko sa po krvavom rozpade bývalej Juhoslávie v 90. rokoch minulého storočia snaží prilákať okrem tradičných návštevníkov z východnej Európy aj turistov z Rakúska, Nemecka, Francúzska a Británie. Cestovný ruch sa totiž podieľa zhruba 20 % na celkovom výkone ekonomiky.
Záhreb začal už počas predvstupových rokovaní postupne zmierňovať reštrikcie pre predaj nehnuteľností cudzincom. Od roku 2009 už pre obyvateľov z členskej krajín EÚ v Chorvátsku v tomto smere žiadne obmedzenia neplatia.
Cudzinci vlastnia približne 40.000 nehnuteľností, prevažne na jadranskom pobreží Chorvátska, odhaduje Ivan Stojević, šéf realitnej divízie banky Privredna Banka Zagreb, ktorá je dcérou talianskej Intesa Sanpaolo.
Cudzinci kupujú nehnuteľnosti v Chorvátsku vo veľkom
Globálna hospodárska kríza a neskoršia dlhová kríza eurozóny už od roku 2008 brzdia rast chorvátskej ekonomiky. Výsledkom je pokles predaja aj cien nehnuteľností. Presnejšie, celková hodnota predaných domov v Chorvátsku sa vlani prepadla na 7,5 miliardy kún (1 miliarda eur) z 25 miliárd HRK v roku 2008. Počet predaných rezidenčných nehnuteľností sa pritom znížil približne o 50 % na 32.000 v roku 2012 zo 66.000 v roku 2007, keď dosiahol svoj vrchol.
Ale kým na polostrove Istria sa v roku 2012 dopyt po domoch zvýšil medziročne o 13,6 % a v Dubrovníku a jeho okolí vzrástol o 8,6 %, v hlavnom meste Záhreb klesol o 21 % a na východe Chorvátska pri hraniciach s Maďarskom a Srbskom sa dokonca prepadol o 44 %.
"Odhadujeme, že cudzinci sa v uplynulých šiestich rokoch podieľali viac ako 50 % na kúpe nehnuteľností v turistických regiónoch," uviedol Dubravko Ranilović z chorvátskeho združenia realitných kancelárií.
(1 EUR = 7,4805 HRK)
Jednou z možností, ako dosiahnuť, aby sa cudzinci zdržali v Chorvátsku dlhšie než jeden týždeň a utratili tam viac peňazí, je predaj nehnuteľností, a to najmä na atraktívnom pobreží Jadranského mora.
Ekonómovia očakávajú, že predaj domov a dovolenkových apartmánov pomôže ekonomike. Na ilustráciu, objem hypotekárnych úverov v Chorvátsku sa vlani znížil medziročne o 2,7 %. Vláda v Záhrebe dúfa, že vstup do únie otvorí krajine nové možnosti a prinesie oživenie hospodárstva, ktoré sa už štyri roky zmieta v recesii a za takmer 20 rokov od skončenia občianskej vojny na Balkáne, ktorá viedla k rozpadu bývalej Juhoslávie, nedosiahlo výraznejší rast.
Predaj nehnuteľností v obľúbených turistických regiónoch na jadranskom pobreží, ako sú Istria a Dubrovník, minulý rok vzrástol v priemere o 10,8 %, zatiaľ čo celkový predaj domov v Chorvátsku sa prepadol o 20 %. Banky, vrátane rakúskej Erste Group, ktorá patrí medzi najväčších poskytovateľov úverov v krajine, preto vidia vo vstupe Chorvátska do EÚ veľkú šancu napriek tomu, že celkový objem úverov v krajine sa znižuje.
Záhreb zmierňuje reštrikcie pre predaj nehnuteľností
"Pre kupcov zo zahraničia je z psychologického hľadiska veľmi dôležité, že ich prázdninový dom sa nachádza v EÚ," pripomenul Patrick Franolic, šéf chorvátskej pobočky konzultačnej spoločnosti Spiller Farmer.
Chorvátsko sa po krvavom rozpade bývalej Juhoslávie v 90. rokoch minulého storočia snaží prilákať okrem tradičných návštevníkov z východnej Európy aj turistov z Rakúska, Nemecka, Francúzska a Británie. Cestovný ruch sa totiž podieľa zhruba 20 % na celkovom výkone ekonomiky.
Záhreb začal už počas predvstupových rokovaní postupne zmierňovať reštrikcie pre predaj nehnuteľností cudzincom. Od roku 2009 už pre obyvateľov z členskej krajín EÚ v Chorvátsku v tomto smere žiadne obmedzenia neplatia.
Cudzinci vlastnia približne 40.000 nehnuteľností, prevažne na jadranskom pobreží Chorvátska, odhaduje Ivan Stojević, šéf realitnej divízie banky Privredna Banka Zagreb, ktorá je dcérou talianskej Intesa Sanpaolo.
Cudzinci kupujú nehnuteľnosti v Chorvátsku vo veľkom
Globálna hospodárska kríza a neskoršia dlhová kríza eurozóny už od roku 2008 brzdia rast chorvátskej ekonomiky. Výsledkom je pokles predaja aj cien nehnuteľností. Presnejšie, celková hodnota predaných domov v Chorvátsku sa vlani prepadla na 7,5 miliardy kún (1 miliarda eur) z 25 miliárd HRK v roku 2008. Počet predaných rezidenčných nehnuteľností sa pritom znížil približne o 50 % na 32.000 v roku 2012 zo 66.000 v roku 2007, keď dosiahol svoj vrchol.
Ale kým na polostrove Istria sa v roku 2012 dopyt po domoch zvýšil medziročne o 13,6 % a v Dubrovníku a jeho okolí vzrástol o 8,6 %, v hlavnom meste Záhreb klesol o 21 % a na východe Chorvátska pri hraniciach s Maďarskom a Srbskom sa dokonca prepadol o 44 %.
"Odhadujeme, že cudzinci sa v uplynulých šiestich rokoch podieľali viac ako 50 % na kúpe nehnuteľností v turistických regiónoch," uviedol Dubravko Ranilović z chorvátskeho združenia realitných kancelárií.
(1 EUR = 7,4805 HRK)
0
www.ZIVOTPO.sk
